† Musy †

Som už tak vysoko, svetlo nevidím som hlboko, city s ňou sú exkluzívne ako hrať Crasha na Oculus Rifte, stačí nám málo a hneď sme inde, píšem to sám na zastávke v zimnej Supreme bunde, aj keď som sám stále s ňou klaniam sa nebesám, spoveď na cintoríne, hlavy v depách žijeme na aspiríne, vizin a tráva hneď mizím inde ma dostáva, ten pocit vo mne, niekde hlboko na dne, slová a dotyky sú pre nás hlavné, podnety z vonku sú márne, naše nočné zvyky denno-denne styky,Stojím niekde na kraji cesty, zo slov ochranné vesty prijímam životné testy, nebojím sa trestu smrti,bojím sa bolesti čiernej nevesty, V ruke vädne mi 100 Ruží,topil som ich v čiernej Kaluži, nemám viac už rád farby, stojím sám no s ňou naďalej bez hanby, boli iné, teraz sú pochované v hline, hline žiaľu, je pol piatej ráno, spovedáme sa kráľu, minulosť uvädla, kričíme hlásno až na dno, prišli sme na diablovo divadlo, lásky konce,svetu zvonia zvonce, hrajú smutnú symfóniu, pociťujem výsmech života iróniu, bol som na pohrebe zahodil cocain, prišla družka volala sa Mary Jane, do nej sa zahľadel videl tam cestu, nečakal že daruje slávu či poctu, chceli sme uniknúť nájsť iné vesmíry,miešali alko elixíry, hlboko do diery padali, Shakespeara po nociach citovali, Anjeli krídla si maľujú, na čierno habit si omaľujú,Na večný život s ňou som sa pobral, nikdy pani Smrť o nič nežobral, koncerty v mŕtvej sieni mŕtvym telám rozprával, sám sebe na smeč nahrával, noci na zástavkách sme trávili, odchod pani tmi slávili, za ruky sa držali hudbu mŕtveho sídliska vnímali, doma nám dobre bolo ale tmu a ticho tam nemali,preto na amfiteátri obradov pokánia hodiny presedeli, duše prechádzajúcich nesúdili, oni nenávideli naše výstrelkove rúcha, že stáli stovky EUR sa im nedostalo do ucha, že sme sa snažili v dave chodiacej

závisti vyniknúť museli, prechádzam sa cintorínom a pociťujem mráz, chémia v mozgu 100 extáz-Ona ta jedna, ona ta čo nevedná, ona dotýkala sa ma chladno ako severský vietor, preto to skúšam, lebo chcem byť ten autor, čo v hlave aj v srdci nemá prázdny ten priestor, čo zanechá myšlienku zanechá cit, vo vás prebudí tu správnu mienku, k svetu a ľudom prebudí pocit, pocit ten čo nie je len nenávisť, chceli by ste vidieť to farebné, necítiť v  klavírnej smrti závisť, k ľuďom čo máš rád prejavil cit to je to potrebné.

Toto je ten Musy, čo sa ti pre slová zhnusí, tento epos rozpísal denno denne rozmýšľal, chcem robiť to čo ma baví, ale ako sa uživím písaním mojej smutnej správy, nechcem byť bohatý, nechcem mať milióny a na vás byť prepätý, Chcem udržať svoj štýl, udržať môj feeling, naďalej ranenú dušu módou si hojiť, s tebou slečna po nociach slzu vyroniť, nebáť sa ukázať tie pocity, nebáť sa ukázať,že máš v sebe nejaký ten cit

-Mussy Plačúce Sochy 2k15 ©